Čas/Nečas Korytnačka/Nekorytnačka

12 jún

No tak to sme dopadli, furt som tu niečo chcel dať, dopísať, napísať, ale furt bolo niečo iné na práci, niečo iné tam a niečo iné zas hen tam. Proste, strašné voľačo. Táto dnešná technika nám ľuďom ohlupuje hlavy. Bez telefónov sa človek pomaly ešte častejšie ozýval. Pred dobou elektronickej pošty som posielal pohľadnice, listy a teraz už viac rokov to ostane iba tak medzi rečou a list, veľkonočnú alebo vianočnú pohľadnicu proste nepošlem. Jasné, že je to ľahké, ale toľko vecí sa stáva ľahkými, že ľudia robia od rána do večera tonu ľahkých vecí, z ktorých dosť veľa nie je takých podstatných a pritom by som mal robiť hoci zopár, ale tých dôležitých. Ľudia cez internet vedia čo sa ráno udialo na druhej strane zemegule, ale suseda si nepoznajú, decká majú hlavu v telefónoch od rána do večera, no pomaly ale isto strácajú schopnosť normálne, úprimne a nenútene ľudsky komunikovať medzi sebou.

…toľko kúsok filozofického úvodu. :))))

No máme sa fajn, a čo nové? Čo staré? Nuž, ako vždy, tisíc nových a tisíc starých vecí. Nový deň, nová nádej. 🙂 Tu už miestami teda celkom statočne začínajú horúčavy, tráva ešte pred dvoma mesiacmi výdatne zelená už vyschla. Teda, ak nerátam tie zelené plochy, ktoré každý deň niekto polieva… Školský rok sa chýli ku koncu, väčšina hodín, čo učím pomaly ale isto odpadá. 🙂 Toho roku som učil väčšinou individuálne viac ako 30 ľudí, škála široká, od 10 do 40 rokov :)) s rôznymi úrovňami a iným rodným jazykom. Nastupuje leto, tábory, letné akcie. 🙂 Prvý tábor bude už na budúci týždeň. 🙂 potom prvý týždeň júla a potom mládežnícky začiatkom augusta. Takže roboty ako na kostole, ale s Božou pomocou je to malina. 🙂

Pred zopár týždňami sme mali aj duchovné cvičenia, ktoré prišiel kázať don Andy až z ďalekého Slovenska. 🙂 Pre neho bola najväčšia sranda korytnačky na našej chate, ktoré sa voľne pohybujú na našej teritórii, teda voľne pobehujú, pretože korytnačka ono to nie je až také pomalé zvieratko, raz je tu, raz zas tam, človek sa nenazdá a už ju nenájde. 🙂 Andy mal z nich švandu hlavne v tom, ako rozmýšľajú a ako ľahko sa dajú okabátiť, tak im robil neplechu, strašil ich, pretáčal hore nohami počítajúc na akom teréne a za aký čas sa to obráti naspäť, ako keby na Slovensku v prírode voľne nepobehovali suchozemské korytnačky. :)))

Včera sme na chate poslali do večných lovíšť malého hadíka, pravdepodobne jedovatého, takže žiadna sranda. No a snažíme sa myslieť pozitívne, veď svet je príliš zamotaný a šedý, keby sa človek neusmieval. 🙂

želám všetko dobré všetkým, teda hlavne pani mame. :)))))) milovanej, zlatej, a zároveň sa jej touto cestou ospravedlňujem, že sa ozývam raz za uhorský rok. …teda niekedy ani nie raz, ako pol-raza za uhorský rok. :)))

pa

v modlitbe brat šuďo, sdb

Leave a Reply