Čas štopkania ponožiek

04 jún

ponoztickacaw ja, a človek čo to číta. Jedno je isté, flákal som písanie čo a ako sa deje na tejto stránke. Ďalšie je isté, že miestami sa to zvrhlo na duxovné podelenia, a skôr by to mal byť niečo ako malý informačný servis ako sa mám/máme, aby moji drahí na Slovensku nemali straxi, že ma niekde ….zavreli. :))))

Názov som dal štopkanie ponožiek, mi to minule tak udrelo do mysle, že v starýx časox starká naša dosť často štopkala ponožky. A prečo? No lebo to bolo treba. 🙂 Dnes sa ponožka s dierou zvykne vyhodiť. 

…a v tom je fígeľ. Tak ako je „ľahšie“ vyhodiť „pokazenú“ ponožku, tak je ľahšie rozpustiť priateľstvo, rozviesť sa, lebo už sa veci nezvyknú opravovať, zvykli sme si staré vyhodiť a kúpiť abo zadovážiť nové. Raz na jednom obrázku bol jeden dedko a babka a sa pýtali ix, ako to mohli tak dlho vydržať. Povedali, že za ix čias sa pokazené veci opravili, nie vyhodili – a keď to vo vzťahu začalo škrípať, alebo boli problémy, tak sa riešili – nie rozxodom, ale opravou, uzdravením, odpustením. 🙂

okej toľko viac duxovné podelenie; a …máme sa fajn, je to síce veľmi, miestami až veľmi akčné, že to ani nemôžem napísať, ale v podstate Šéf Nebeský sa stará. Školský rok tu dajme tomu, že úspešne skončil, deti zase nič nerobia, pomaly začínajú teploty stúpať a stúpať, aj keď…som toho názoru, že tohto roku tu zima víza nedostala, tak sneh napr. bolo možné zahliadnuť, podotýkam zahliadnuť v novembri (aj keď mám taký nehynúci pocit, že to bola ranná námraza). Okej, raz aj padal, ale na zemi aj tak neostal.

V lete máme viaceré tábory a akcie. Hádam nikoho na chate had nepohryzie. 😉

A čo so mnou bude? Sám neviem, bratia mi zvestujú.

Stále poprosím o veriacix čitateľov o modlitby, mladí to tu majú feeest ťažké. …z veľkej miery aj vlastnou vinou, alebo vinou generácií pred nimi, ale ľahké to teda nie je.

Boh s nami a zlé preč!

Leave a Reply


„Mít rád lidi a milovat lidi to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí.“ Jan Werich