Cestopis 31.júl

31 júl

A máme za sebou prvý mesiac. Myslím, že som úspešne adaptoval dôležitý prvok miestnej kultúry – svojvoľné prechádzanie cez cestu. Proste sloboda, sa mi to páci. 😀 u nás by to nefungovalo, bol by chaos. Ale tu je to v pohode, prosti ideš, kde potrebuješ, samozrejme, pozriem sa na všetky strany, pretože aj autá chodia, kde potrebujú (jednosmerka je len formalita). Všetci sú na to zvyktuní, jasné, že tu trúbia o 106, ale berú to v pohode, autá sa púštajú, vtierajú, prechádzajú, ludia tiež. Toto už chápem a so všetkou opatrnostou aplikujem. 😀
Tiež je zaujímavý štýl mužov. Ako už písali iný, je tu naozaj vela salónov krásy pre chlapov. Ked sa clovek prejde mestom, tak vidí, že ludia, špeciálne chlapi sú dost casto ako z módnych casopisov. Tiež sa cez mesto nezvyknú prechádzat v jednej skupine muži a ženy. Skôr dvaja chlapi a dve ženy. Zároven tu pozdravy a telesná blízkost je menej rezervovaná ako u nás. Minule idem metrom a pri dverách ako sa vystupuje bol predomnou jeden chlapík a chytil sa chlapíka pred sebou, ja že sú kamoši a pritom vyšli inými smermi bez pozdravu. U nás ked vystupuješ z busu a niekto sa ta chytí a ešte nie iba tak nakrátko, že padá, ale normálne položí ruku na teba, tak už sa otocíš, že co sa deje. Tu v pohode, idú dvaja chlapi a držia sa za ruky, alebo v mhd sa ako vozidla drží jeden druhého, alebo bežný pozdrav je tu real bozk na líce. tsts Iná kultúra – iný mrav. Tetno aspekt som neadaptoval a asi ane neadaptujem 😀 😀 😀

Inak – ešte stále horúcava premilá s nami stále je a spríjemnuje nám leto. Miestami, ked som bol na mori, voda bola taká teplá, že som mal skôr pocit, že plávam v polievke ako vo vode. 😀 A tie hady-hadíky tu sú požehnane. Pláveme si a zrazu vedla nás had…xixi, mladí väcšinou skríknu „zmija, zmija!“ …ono to nie je naša zmija, tak sa tu povie had. 😉 Zatial nikoho neuhrýzol nikto, takže v pohode. Na chate máme aj nejaké sérum, ale …nebojte sa, až taká kovbojka to nie je… Ved je to iba brat had, alebo sestra hadica, stvorenie plazivého charakteru, co sa nás bojí viac ako my jeho. A velhady filmového typu, co zhltnú macku za sekundu tu nemáme.
…na chate máme vo dvore ježka a zopár korytnaciek, raz sa ježko xel votriet do kaplnky 😀

Dalšia vec je tu zavárka caju. Predtým som sa s tým ani nestretol, tak som nechápal. Otvorím cajník a v nom tolko sypaného vylúhovaného caju, že by to slonovi nedalo spat mesiac. A ono to bola zavárka. To nasypeš kopec caju do cajníka, zaleješ horúcou vodou a potom ked chceš konzumovat, nalaješ z toho kúsok do pohára a doleješ horúcu, príp. inú vodu. Ahaaaaaa. 🙂

Tiež je tu vela „mentolov“, som mal ohromný heurékový zážitok, ked som dlho rozmýšlal ako pomenovat chlapca za skupiny. Povahová charakteristika typu „mentol“ sedela ako šerbel. …je tu viac mentolov (samo, že ay ya, ay ked som viac vidla ako mentol).

V stredu sme konecne hrali poriadny futbal, nielen kopanú s detmi.
Ešte býva v utorky akože volejbalový turnaj mladých, ale skonštatovali sme, že je to jednoznacne „tapkaná“, kedže je ihrisko velké ako dve bežné obývacky, podanie sa hravo zvládne lavou rukou tapnutím do lopty; sietka je nižšie ako obvykle, domáci sa nikdy netocia a taháky sú bežné.

…tolko z dnešných zápisov.

2 komentáre

  1. admin píše:

    how’s that? it is in slovak and U do not speak that language, do U? 🙂

  2. admin píše:

    of course I do. 🙂 (I speak all the languages…some only on the hands-legs level :)))))))))

Leave a Reply


„Proti blbosti i bohové bojují marně.“ Jan Werich