Cestopis 22.sep

22 sep

nuž, čo sa postávalo za posledné dni…
prvý krát som jedol granátové jablko, ani by sa to nezdalo, aké dobrodružstvo to môže byť. Začalo to nevinne. Boli sme pri kostole a našej novostavbe, keď som išiel zobrať poháre z „poľnej“ kuchyne a na stole boli aj granátové jablká (vzhľad som poznal, z televízie alebo nejakých obrázkov …a na xate som videl malé plody tohto druhu rastliny-ovocia), tak som si povedal, že,,,hmmm, skúsim. No a keď sme (teda ja som len sem-tam prišiel k futbal-pozerajúcim xlapcom, aby som netrhal partiu, ale žeby ma bavilo pozerať jak tam v krabici s behajúcimi obrázkami ľudia za loptou behajú… no keď sme tak „spolu“ pozerali, odhryzol som z toho jablka. No, a -ľudia- to bola zaujímavá xuť, najprv taká zaujímavá a sladko-kyslá a potom už iba veľmi nedobrý pocit ostal v ústax, takže som to musel ísť niekam vypluť. 🙂 nuž, moje prvé stretnutie s granátovým jablkom. Potom za krátku xvíľu som bol s jedným domácim xlapíkom a rozprávali sme sa o živote, viere, ľahkostiax a ťažkostiax spoznávať Boží hlas a nakoniec došla reč aj na také prosté veci ako jesť istý druh ovocia. No a vsvetlil mi, že to sa to jablko otvorí a iba tie červené bobuľky, ktorýx ye tam habadej, tak iba tie bobuľky sa jedia. Zvyšok nie. jaaaaaaaaaaaaj, no to som mal ja skade vedieť? Veď keď sa tomu hovorí „jablko“, tak nex sa to je ako jablko, no ne? No ne! …potom som zistil, že to moje prvé bolo aj troxu nahnité, takže nakoniec som oxutnal aj dobrú stránku tohto divného ovocia.
toľko prvá vec.
Druhá je, že už sa pomaly aj ideme sťahovať do novostavby pri kostole. Je to pekná, jednoduxá a dúfam že bude dobre využívaná vec. …celkom nezvyk, že mám svoje vlastné wc. 🙂 …=D keď odfotím, pošlem obrazový záznam.
Tiež som rozmýšľal nad tým, že vlastne tak ako u nás na dedinách babky normálne nosia „chustky“ a neberie sa to akože sa „zahaľujú“, alebo niečo náboženské vyjadrujú, tak tu tiež niektoré (celkovo je ich málo) ženy nosia také chustky, takže v pohode normálna vec.
Dnes sme aj hrali o5 futbal, ja som bol v bráne a cezo mňa samozrejme nextiac prešlo dosť gólov, ufff, nuž čo, aspoň som sa v hanbe pocvičil. Tiež pred futbalom som postretal našix futbalistov v metre (tu sa to stále nejako mení, tak niektorýx som videl prvý krát), tak sme aj troxu porozprávali, no a jeden úplne veselý xalan nevedel ani slovo po rusky (aspoň nie tie, ktoré som sa snažil použiť ja), tak sa nám úplne veselo komunikovalo. Ach tie jazyky, nuž budem sa naďalej učiť univerzálnemu jazyku Nebeského Šéfa, aby sme sa porozumeli wyac a wyac. Ešte ma v poslednýx dňoch veľmi teší, že sme s niektorými mladými obnovili alebo začali spoločné modlitbové „stretanie“ so sebou a s Bohom, čo aj mne veľmi pomáha.
A inak všetko v poriadku, bandurky v riadku. Som si večer na futbale išiel povedať známu vetu na upokojenie: „slnko je žlté, tráva zelená = všetko je v poriadku. -ale keď som tak pozeral, už bola tma, takže slnko nikde a tráva bola tiež iba umelá, no aj keď veľa vecí je inak, môže to byť dobré.
hawk
šuďo, sdb. pňak

Leave a Reply


„Přátelství je součást lidského štěstí.“ Jan Werich