Múdre výťahy

16 sep

Zákon opotrebovania podnetov. ide o úkaz známy aj z dennej skúsenosti. Keby nám predkladali deň čo deň to isté jedlo, po čose by sa nám sprotivilo, hoci sme ho predtým obľubovali. Príkladom je známy žart z manželského života. manželka sa so začudovaním v piatok pýta manžela: „Ako to, že ti dnes halušky nechutia? V pondelok si si ich sám želal. Aj v utorok si ich jedol s chuťou. v stredu si zjedol normálnu porciu. Ani vo štvrtok si nič nepovedal. Ako to, že ich dnes odmietaš?“ Aj najchutnejšie jedo sa človeku po čase sprotiví, aka ho bude denne jesť. Vedecky to spracoval a vysvetlil Pavlov. Ide o ákonitosť s veľmi vysokou pravdepodobnosťou. Podľa nej budí nový podnet v organizme mocnú reakciu. Pokiaľ je nový, vyvoláva pomerne silné oivenie, ale ak mu je organizmus nepretržite vystavený, ako reakcia pomay slabne, orgán otupuje a po čase človek daný podneť odmieta, až napokon uteká od neho.
Opotrebovanie sa prejavuje podľa Pavlova v troch fázach.
a) Vo fáze indiferentnej (alebo fáze rovnocenných podnetov) reaguje organizmus na slabší podnet toho istého druhu rovnako intonzívne ako na mocný podnet.
b) v paradoxnej fáze reaguje organizmus na slabší podnet intenzívnejšie ako na mocnejší (jedna ruža ako dar poteší viac ako kytica, malá šálka kávy oživí viac ako päť veľkých).
c) V ultraparadoänej fáze pociťuje človek priam odpor, dotyčný predmet sa mu protiví, nechce ho ani vidieť, najradšej by pred ním utiekol.
Možno diskutovať o tom, či v každom jednotlivom prípade prebieha ten tragický proces všetkými tromi fázami, v každom prípade sú reakcie tretej fázy očividné.
V manželstve sa ukazuje, zvlášť výrazne aké katastrofálne následky táto zákonitosť za sebou tiahne. Čo na začiatku spôsobovalo oživenie, čo novomanželov obšťastňovalo, sa po rokoch spoločnho života ošúcha. Manelky si preto nápane často želajú, aby začitočný stav trval ďalej alebo aby sa znovu obnovil. Sklamanie čiastočne spočíva v omyle, že zaľúbenie (ktoré domnuje v prvých mesiacoch) je intenzívnejšia láska. Očakáva sa, že aj keď po čase ochladne, ešte stäle má láska veľkú intenzitu. Mylím, že by sa celý vývoj situácie lepšie chápal, keby sa zaľúbenie považovalo za niečo úplne svojské, ktoré ak zmizne a medzi partnermi niet lásky, ocitnú sa v suchom prozaizme. Najmä ak lásku očakávajú ako dar a sami od seba nič nepodniknú, čo sa týka jej kultúry. To želanie sa vynára u nich spontáne najmä vtedy, ak po rokoch pozorujú – ako to opisujú v manželskej poradni – že ich muž je galantnejší

***

Sv. Ján Zlatoústy

Čoho sa, prosím, bojíme? Smrti? „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ Vyhnanstva? Povedz mi! „Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.“ Alebo zhabania majetku? „Nič sme si na svet nepriniesli a je isté, že si nič nemôžeme ani odniesť.“ Pohŕdam hrozbami tohto sveta a smejem sa jeho dobrotám….
Sv.Augustin
prikazaniami nam ukazal cestu pokory a utrpenim nam ju vysliapal.Aby teda mohlo za nas zomriet, co zomriet nemohlo, „Slovo sa telom stalo a prebyvalo medzi nami“. Nesmrtelny vzal na seba smrtelnost, aby mohol za nas zomriet a svojou smrtou zabit nasu smrt.
Toto urobil Pan, toto nam daroval. Velky sa uponizil, ponizeny sa dal zabit, zabity vstal z mrtvych a bol povyseny, aby nas mrtvych nenechal v podsveti, ale aby pri vzkrieseni mrtvych povysil v sebe tych, ktorych uz povysil vo viere a vyznani spravodlivych. Teda pokoru nam dal za cestu.

Z Reci svateho opata Bernarda na Piesen piesni

Co teda? Zanikne preto a uplne sa rozplynie slub nevesty, tuzba vzdychajuceho, ziar lasky milujuceho, dovera odvazneho len preto, ze nevladze udrzat krok s obrom, pretekat sa v sladkosti s medom, v miernosti s barankom, v cistote s laliou, v jasnosti so slnkom, v laske s tym, ktory je laskou? Nie! Lebo aj ked stvorenie menej miluje, pretoze je mensie, ak miluje z celej svojej bytosti, kde je uplnost, tam uz nic nechyba.
….
Z Listu pripisovaneho Barnabasovi
Cesta svetla
Toto je cesta svetla: Kto sa chce dostat na urcene miesto, nech sa o to usiluje svojimi skutkami. Poznanie, ako kracat po tejto ceste, sme uz dostali. Je taketo: Milovat budes toho, ktory ta stvoril. Budes si ctit toho, ktory ta utvoril. Oslavovat budes toho, ktory ta vykupil zo smrti. Budes jednoduchy srdcom a bohaty duchom. Nepridas sa k tym, co kracaju cestou smrti. Budes nenavidiet vsetko, co sa nepaci Bohu. Budes nenavidiet akukolvek pretvarku a neopustis Panove prikazy. Nebudes sa vyvysovat, ale budes ponizeny vo vsetkom a nebudes sa zhanat za slavou. Nebudes zamyslat zle proti svojmu bliznemu. Nebudes namysleny v dusi.
Milovat budes svojho blizneho viac ako svoj zivot. Nezabijes plod pred narodenim, ani ho neusmrtis po narodeni. Neodtiahnes ruku od svojho syna ani od svojej dcery, ale od detstva ich budes ucit bazni pred Panom. Nebudes tuzit po majetku svojho blizneho, ani nebudes lakomy. Ani vzdychom sa nepripojis k pysnym, lez stykat sa budes s ponizenymi a spravodlivymi.
Nech sa ti prihodi cokolvek, prijmes to ako dobro vo vedomi, ze bez Boha sa nic nedeje. Nebudes vrtkavy ani neuprimny, lebo dvojaky jazyk je osidlom smrti.
O vsetko sa budes delit so svojim bliznym a o nicom nebudes hovorit, ze je to tvoje. Ved ak spolocne vlastnite dobra neporusitelne, o kolko viac potom porusitelne! Nebudes unahleny v reci, lebo usta su osidlom smrti. Nakolko mozes, budes cisty v zaujme svojej duse. Nenatahuj ruky, aby si bral, a nestahuj ich, ked treba davat. Milovat budes ako zrenicu svojho oka vsetko, co ti hovori Panovo slovo.
Vo dne v noci sa budes rozpamatuvat na den sudu a kazdy den budes vyhladavat spolocenstvo svatych, ci uz sa v reci namahas, ci sa pohnes, aby si povzbudil, ci rozmyslas, ako svojim slovom zachranit dusu, alebo prilozis ruku k dielu na vykupenie svojich hriechov.
Nebudes rozmyslat, ci dat, ani nebudes davat so somranim a uvidis, kto vyplaca dobru mzdu. Budes strazit, co ti zverili, ani k tomu nepridas, ani neuberies. Zleho budes ustavicne nenavidiet. Budes spravodlivo sudit. Nebudes robit rozbroje, ale budes zaistovat pokoj zmierovanim protivnikov. Budes vyznavat svoje hriechy. Nepojdes sa modlit so zlym svedomim. Toto je cesta svetla.

Ked sa svate znesvati…
…to, co malo byt Bozie sme si zobrali a premenili na ludske, potom je to len zvyk, obycaj, vzduch.
…„Naco mi mnozstvo vasich obiet?“ – hovori Pan. „Som nasyteny celopalmi a tuk barankov, ani krv bykov a capov nemam v oblube, ani ked prichadzate pred moju tvar. Kto toto od vas ziada? Uz nebudete sliapat moje nadvorie. Zbytocne obetujete jemnu muku; odporne je mi kadidlo, neznasam vase novmesiace a soboty.“
……
bl. Zdenka Schelingova (panna a mucenica)
Ked milujeme Krista, vsetko je lahke

Nie som si ista, ci ma niekto pre moju lasku k Bohu ukrizuje, preto sama chcem krizovat svoje telo s jeho ziadostami. A ked mi ini urobia aj nejaku trpkost, roztiahnem svoje ruky, aby som ju objala. Vzdy chcem jedine to, co chce Boh.

Kto velmi miluje, prestava trpiet. Velkost Jezisovho utrpenia mi dava pochopit a ocenit jeho velku lasku. Preto i moje bolesti sa musia celkom stratit v laske.

sv. biskup Peter Chryzolog

Clovece, preco si tak malo cenis seba, ked si taky vzacny Bohu?! Ked ta Boh tak poctil, preco sa znehodnocujes?! Preco zistujes, z coho si stvoreny – a naco si stvoreny, to neskumas?

Sv. Bonaventura

Pri tomto prechode, ak ma byt dokonaly, treba zanechat vsetko rozumovanie a celu dusevnu aktivitu preniest a premenit na Boha. Ale toto je mysticke a tajomne. To nevie nik, iba ten, kto to dostal, a nedostane to nik, iba ten, kto po tom tuzi, ale nik nemoze po tom tuzit, iba ten, koho az do spiku kosti rozpali ohen Ducha Svateho, ktoreho zoslal na zem Kristus. Preto hovori Apostol, ze tuto tajomnu mudrost zjavuje Duch Svaty.
Ale keby si chcel zistit, ako sa to deje, opytaj sa milosti, a nie vedy, tuzby, a nie rozumu, upenlivej modlitby, a nie ziadostiveho citania, zenicha, a nie ucitela, Boha, a nie cloveka, temnoty, a nie jasnosti, nie svetla, ale ohna, ktory uplne zachvacuje a mimoriadnymi pomazaniami a horucimi poryvmi prenasa k Bohu.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Z Listov svätého pápeža Gregora Veľkého
…že sa v modlitbe pokoruje až po zem, aby jeho duch neležal na zemi.

Ale obávaj sa, aby sa slabý duch uprostred znamení, ktoré sa dejú, v svojej domýšľavosti nevyvyšoval, aby mu to, čo navonok zväčšuje úctu, nespôsobilo v márnej sláve vnútorný pád.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Z Rečí svätého biskupa Augustína
Zomrel za nás Jediný, aby nezostal sám. Nechcel byť sám ten, ktorý sám zomrel. Jediný Boží Syn urobil totiž mnohých Božími synmi. Svojou krvou si kúpil bratov, zavrhnutý ich odporúčal, predaný vykúpil, zneuctený povýšil, zabitý oživil.
Preto, bratia, „radujte sa v Pánovi“, nie vo svete. To znamená: Radujte sa v pravde, nie v neprávosti, radujte sa v nádeji na večnosť, nie v kvete márnosti. Tak sa radujte. A kdekoľvek a akokoľvek dlho tu budete: „Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení.“
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Zo spisov svätej panny Márie Magdalény de’ Pazzi O zjavení a O skúške

Príď, Duchu Svätý! Nech príde jednota Otca a zaľúbenie Slova. Ty, Duch pravdy, si odmenou svätých, občerstvením duší, svetlom v temnotách, bohatstvom chudobných, pokladom milujúcich, nasýtením hladných, útechou cudzincov; ty si napokon ten, v ktorom sú všetky poklady.
Ty si zostúpil na Máriu a spôsobil si, že Slovo si vzalo telo. Príď a urob v nás prostredníctvom milosti, čo si v nej urobil prostredníctvom milosti a prirodzenosti.
Príď, ty pokrm každej čistej myšlienky, žriedlo všetkej láskavosti, vrchol akejkoľvek čistoty! Príď a stráv v nás všetko, čo nám bráni, aby sme sa strávili v tebe!
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Z Listu Diognetovi – Kresťania vo svete

Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom ani rečou ani spôsobom života. Lebo neobývajú vlastné mestá, nepoužívajú nijakú osobitú reč, ani nežijú nejakým nápadným životom. Toto učenie nevynašli oni dajakým rozumovaním alebo úsilím bádavých ľudí, ani nehája ľudskú náuku, ako niektorí.
Obývajú aj grécke aj barbarské mestá, podľa toho, ako komu určil osud. V obliekaní a strave, ako aj v ostatných oblastiach života sa držia domorodých obyčají, no ukazujú obdivuhodný, ba podľa všeobecnej mienky až neuveriteľný životný postoj. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci. Všetko majú s ostatnými spoločné ako občania, a všetko znášajú ako prišelci. Každá cudzia krajina je ich vlasťou a každá vlasť cudzinou. Ženia sa ako ostatní a plodia deti, ale nemluvňatá neodhadzujú. Stôl majú spoločný, ale lôžko nie.
Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Bývajú na zemi, ale svoj domov majú v nebi. Vydané zákony poslúchajú, a svojím životom prevyšujú zákony. Všetkých majú radi, a všetci ich prenasledujú. Nepoznajú ich, a predsa ich odsudzujú. Zabíjajú ich, a oni ožívajú. Sú žobrákmi, a predsa mnohých obohacujú. Všetko im chýba, a pritom všetkým oplývajú. Potupujú ich, a v potupe získavajú slávu. Kazia im povesť, a vydáva sa svedectvo o ich spravodlivosti. Nadávajú im, a oni žehnajú. Urážajú ich, a požívajú úctu. Hoci robia dobro, trestajú ich ako zločincov. Keď sú trestaní, radujú sa, akoby ožívali. Židia proti nim vedú vojnu ako proti cudzincom a pohania ich prenasledujú. Ale tí, čo ich nenávidia, nevedia povedať príčinu svojho nepriateľstva.
Jedným slovom: Čím je duša v tele, tým sú kresťania vo svete. Duša je rozptýlená po všetkých údoch tela, kresťania po mestách sveta. Duša býva v tele, ale nie je z tela; aj kresťania bývajú vo svete, ale nie sú zo sveta. Neviditeľná duša je uzavretá vo viditeľnom tele; aj kresťanov vidieť vo svete, ale ich nábožnosť je neviditeľná. Telo nenávidí dušu a bojuje proti nej, hoci mu ona nekrivdí tým, že mu bráni oddávať sa pôžitkom; aj svet nenávidí kresťanov, hoci mu nerobia krivdu, len preto, že sa stavajú proti rozkošiam.
Duša miluje telo, hoci ju ono i jeho údy nenávidia; aj kresťania milujú tých, čo ich nenávidia. Duša je uzavretá v tele, ale ona udržiava telo; aj kresťanov drží svet ako vo väzení, no oni udržujú svet. Nesmrteľná duša prebýva v smrteľnom stánku; aj kresťania putujú uprostred porušiteľných vecí, ale očakávajú nebeskú neporušiteľnosť. Duša sa krotením v jedle a pití stáva lepšou; aj kresťania vystavení mukám, deň čo deň vzrastajú počtom. Boh ich postavil na také význačné miesto, ktoré nesmú opustiť.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Presbyterorum ordinis
…hoci Božia milosť môže uskutočniť dielo spásy aj prostredníctvom nehodných služobníkov, Boh spravidla radšej zjavuje svoje obdivuhodné činy cez tých, ktorí sú pozornejší na podnety a vedenie Ducha Svätého.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Z Listov svätého kňaza Jána z Avily

Nech sa Ježišov život zjaví na nás
„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.“
Sú to slová svätého apoštola Pavla. Tri razy ho bičovali, päť ráz palicovali, raz kameňovali, nechali ho už ako mŕtveho, všelijakí ľudia ho prenasledovali, mučili ho všetky trápenia a námahy, a to nie raz alebo dva razy, ale ako on sám na inom mieste hovorí: „Ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na nás.“
A vo všetkých týchto strastiach nielenže nešomre, ale ani sa nevypytuje Boha, ako to robia slabosi. Ani nesmúti, ako to robia milovníci svojej slávy a rozkoše. Ani nenalieha na Boha, aby ho od nich oslobodil, ako tí, čo nepoznajú ich hodnotu, a preto nechcú mať s nimi nič spoločné. Ani ich nepodceňuje ako tí, čo ich znevažujú. Ale povznáša sa nad všetku nevedomosť a slabosť a práve v strastiach zvelebuje Boha a vzdáva vďaky Darcovi ako za mimoriadne dobrodenie a pokladá sa za šťastného, že môže trpieť niečo pre česť toho, ktorý obdivuhodne strpel toľké potupy, aby nás vyslobodil z potupy, do ktorej sme sa hriechom zaplietli, a aby nás vyznačil a poctil svojím duchom a Božím adoptívnym synovstvom. V sebe a skrze seba dal závdavok a pečať nebeskej radosti.
Bratia moji milovaní! Nech vám Boh otvorí oči, aby ste videli, koľko dobrodení nám udeľuje v tom, čo svet pokladá za potupné, akou cťou nás vyznačuje v zneuctení, keď hľadáme Božiu slávu, akú slávu natrvalo získavame z terajších súžení a akú mäkkú, akú priateľskú a akú slastnú náruč nám Boh otvára, aby v nej zovrel ranených v jeho bojoch! A to nám bezpochyby poskytne väčšiu slasť ako med; a ona prevyšuje všetky tunajšie námahy. Ak to pochopíme, veľmi zatúžime za touto náručou. Veď kto by netúžil za tým, ktorý je celý hoden lásky a túžby, iba ak ten, kto vôbec nevie túžiť?!
Ak vás teda lákajú tieto radosti a žiada sa vám vidieť ich a prežívať, vedzte, že niet inej, lepšej cesty ako trpieť. To je tá cesta, po ktorej šiel Kristus a všetci, čo sú jeho. Nazýva ju úzkou, ale ona vedie priamo do života. A učí, že ak sme sa rozhodli prísť k nemu, musíme ísť cestou, ktorou aj on kráčal. Nesluší sa predsa, aby ľudskí synovia hľadali cestu slávy, keď Boží Syn kráčal po ceste potupy, lebo „žiak nie je nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána“.
Kiež dá Boh, aby náš duch na tomto svete nikde inde nenašiel pokoja, ani nehľadal iný spôsob života ako v námahách, ktoré smerujú k Pánovmu krížu.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
ak bol on aj pre teba a pre tvoj hriech pripočítaný k zločincom, ty sa staň kvôli nemu spravodlivým. Gregora Nazianského

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
(Sermo 15, De passione Domini, 3-4: PL 54, 366-367)

Rozjímanie o Pánovom umučení

Pravý ctiteľ Pánovho umučenia má tak hľadieť očami srdca na ukrižovaného Ježiša, že v jeho tele poznáva svoje vlastné telo.
Nech sa zoči-voči utrpeniu svojho Vykupiteľa zachveje každé stvorenie, nech puknú skaly neveriacich sŕdc a tí, ktorých gniavil hrob smrteľnosti, nech odvalia kameň, čo im stojí v ceste, a vyjdú von. Nech sa aj teraz vo svätom meste, čiže v Božej Cirkvi, ukážu znamenia budúceho zmŕtvychvstania, a čo sa raz má stať v telách, nech sa teraz uskutoční v srdciach.
Víťazstvo kríža sa neodpiera nikomu, ani keď je slabý, ani niet nikoho, komu by nepomáhala Kristova modlitba. Keď prospela mnohým, čo proti nemu zúrili, o koľko viac pomôže tým, čo sa obracajú k nemu?
Nevedomosť je odstránená, ťažkosti sú zmiernené a Kristova svätá krv vyhasila ohnivý dvojsečný meč, čo uzatváral kráľovstvo života. Temnota starej noci ustúpila pravému svetlu.
Kresťanský ľud je povolaný do bohatého raja a všetci znovuzrodení majú otvorenú cestu späť do stratenej vlasti, ak si niekto sám nezatvorí cestu, ktorá sa otvorila aj viere zločinca.
Nech nás nezaujme činnosť terajšieho života ani tak úzkostlivo ani tak pyšne, aby sme neboli schopní celým srdcom sa pripodobňovať nášmu Vykupiteľovi a kráčať v jeho šľapajach. Veď všetko, čo urobil a vytrpel, bolo na našu spásu; aby sila, ktorá bola v hlave, bola aj v tele.
Lebo keď „sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami“, prijalo našu prirodzenosť do svojho božstva. Ktorého človeka by potom vylúčilo zo svojho milosrdenstva okrem toho, čo neverí? A ako by nemal spoločnú prirodzenosť s Kristom, ktorý prijíma toho, ktorý prijal našu prirodzenosť, a koho znovuzrodil ten istý Duch, z ktorého sa počal on? A potom kto by v ňom nepoznával svoje slabosti? Kto by nevidel, že mal prirodzenosť sluhu, keď musel jesť a spať, keď ho trápil smútok a plakal zo súcitu?
Túto prirodzenosť bolo treba vyliečiť zo starých rán a očistiť od kalu hriechu; preto sa jednorodený Boží Syn stal aj synom človeka, aby mu nechýbala ani pravá ľudská prirodzenosť, ani plnosť božskej.
To naša prirodzenosť ležala bezducho v hrobe, tretieho dňa vstala z mŕtvych a vystúpila ponad všetky nebeské výšavy na pravicu Otcovej veleby. Ak budeme kráčať po ceste jeho prikázaní a ak sa nebudeme hanbiť vyznávať, čo v slabom tele urobil pre našu spásu, budeme aj my povýšení k účasti na jeho sláve, lebo sa viditeľne splní, čo vyhlásil: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“

Leave a Reply