Odskočiť si do iného sveta…

10 máj

Teda, ako som už spomenul, bol som na chvíľu (jeden týždeň) v Rakúsku. Je to také malebné miesto. Teda, po poriadku: Niekde v 13 storočí bol v Rakúsku v jednom malebnom údolí postavený kartuziánsky kláštor – Kartúza, teda bol dvojnásobne väčší, ako bolo zvykom. Potom tam storočiami boli rôzne veci a príbehy, hlavné bolo, že za vlády cisára Františka Jozefa II (ak si dobre pamätám hodiny dejepisu, tak to bol syn Marie Terézie) boli v cisárstve razom zrušené všetky kontemplatívne rády a tak kartuziáni boli rozpustení. Potom, že tu nebolo nič, potom niekto iný a bla bla, nakoniec, teda teraz je to miesto viacerých vecí, hlavná vec je, že Františkánska Univerzita v USA tu má jedno svoje detašované pracovisko a študentov tu posiela na jeden semester, aby mali aj európsku skúsenosť, aj duchovnú hlbokú skúsenosť pobudnutia na tomto pradávnom mieste.teda vyzerá to takto: 

teda, keď sme tam boli, tak tam s nami bolo spolu okolo sto amerických študentov, celkom sila. 🙂
Zároveň tam funguje Jazykový inštitút, kde sú stále nejakí zahraniční študenti (od Kazachstanu, Čínu až po Maďarsko a Francúzsko…), ktorí si tu zdokonaľujú angličtinu a teológiu a zároveň majú ročnú skúsenosť takéhoto utiahnutého života. My sme tam boli ako skupina katechétov, resp. ľudí, ktorí sú zodpovední (alebo iba niečo robia s ňou) za katechézu vo svojej diecéze, naša skupina mala okolo 30 ľudí, zúčastnené krajiny boli Slovensko, Česko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, Albánsko, Kazachstan, Rumunsko. Hlavná téma bola spolupráca a pomoc pri katechéze v jednotlivých diecézach, zdieľanie materiálov a dokumentov, v čom Františkánska univerzita rada poskytla svoje know-how.

Naokolo nebolo nič, teda príroda, kopce, kľud. Človek tam mohol počuť ticho, super vec. 🙂
Keď sme si odbehli na najbližší kopec pomodliť sa krížovú cestu, kúsok prírody som si odfotil 🙂 Skupina bola fajn, mali sme milión nových nápadov a možností, no hlavná výzva bude ako to skĺbiť s každodennou prácou, rôznymi prekladmi a ľuďmi. :)))

Cez jednu prestávku medzi prednáškami na jednom klavíri (také obrovské krídlo) si iba tak zahrala jedna študentka, tak som kusok nahral. 🙂 Miesto je starodávna knižnica/študovňa, knihy sú na boku, hlavná sála je skôr taká malá maľovaná koncertná miestnosť. 🙂

 

Asi toľko. 🙂 najzábavnejšie bolo, keď som letel cez Moskvu. Cestou tam som v letisku čakal 6 hodín, cestou späť 12 ))) s Božou pomocou to bolo fajn, aj pomodliť sa dalo, aj pospať, aj pesničky zaspievať (teda iba tak, aby nikto nepočul))))

Leave a Reply