Špeciálna návšteva

04 feb

Takže. Áno, v októbri k nám zavítal zaujímavý a výnimočný hosť – otec František, a.k.a. pápež František. Bolo to super, tisíc a jedna vec pri prípravách, rozhovoroch, plánoch, predstavách atď. Už polroka dopredu sme tu ako fretky makali (teda nie že by sme každý deň ako bez zmyslov bežali hore-dole), vybavovali, dohadovali veci a pomaly pripravovali tieto požehnané chvíle. Viac-menej to bola návšteva susedného Gruzínska a Azerbajdžanu, kde u nás bude ani nie jeden deň (priletí ráno a večer už bude odlietať do Ríma), čo bolo aj fajn, pretože bolo podstatne menej vybavovačiek ohľadom bezpečnosti atď. Nebudem sa tu dopodrobna rozpisovať, čo robili domáci a čo chalani zo švajčiarskej gardy. Spomeniem asi iba hlavné – bola to fajná spolupráca – dobrých ľudí je všade kopec, a aj veselosti. Ja som mal na starosti hudobnú liturgiu, všetky technické záležitosti týkajúcej sa svätej omše, prenosu, mikrofónov, zboru, odpovedí ľudí, príprav textov, nacvičovania a technickú komunikáciu s domácou tlačovou agentúrou. Celkom veselá kôpka. Bohu vďaka za technický priebeh, ktorý bol fajn, bez jedinej chybičky, celý zvuk, ľudia, mikrofóny, gitary, organ, speváci, hudobnonástrojovíhráči, ľudia z vládnych inštitúcií, čo nám chceli stoj-čo-stoj pomáhať a ja som s nimi hovoril o Bohu. 🙂 proste požehnaný čas.

Jasné, že nebolo všetko ružové, hlavne počas príprav, rôzne stresy a tisíc zmien na poslednú chvíľu, rôzne názory a podobne.

Nech všetko slúži na dobré.

Teda samotný deň: V noci som ešte pobehoval s nejakými káblami (tu kabel, tu kabel, tu kabel). Ráno sme povstávali (celú noc bola u nás stráž… teda na izbách sme ich nemali, v pohode)))) a už od skorého rána ľudia prichádzali, mali sme natlačené vlastné pozvánky, ktoré sme ľuďom s nám známou vierou osobne dali už pred 1-2 týždňami, teda aktívne prichádzajúcich na modlitby aj v normálnom čase). Problém mali tí veriaci, ktorí prišli zďaleka, alebo z rajónov a došli iba v to ráno a polícia ich bez vstupenky nechcela pustiť už o dve ulice ďalej, proste sranda preveliká. Potom sme sa modlili pred príchodom pápeža a pred svätou omšou aj po anglicky, aj po rusky aj po azerbajdžansky. Decká boli super. Tým, že sme veľa vecí pripravili s väčším časovým predstihom, tak nás nával nových a aj nečakaných zvratov nepoložil a mohlo to byť dokonca krásne modlitbové spoločenstvo a žiadne divadlo nahrnutých návštevníkov, ktorí by na svätej omši ani nevedeli odpovedať. 🙂 S ľuďmi sme už dlhšie cvičili aj latinské veci (u nás je to taký zjednocujúci prvok, pretože máme tu jeden kostol a katolícky znamená univerzálny, všeobecný, celosvetový; teda tu máme ľudí z celého sveta a je normálne, že na bežných omšiach je prakticky nemožné nemať medzinárodné zoskupenie veriacich (veď už domáci sme bratia saleziáni zo Slovenska a Indie)))). Aj tím okolo Františka bol milo prekvapený, keď ľudia vrelo a aktívne spievali, modlili sa, odpovedali, aj keď to bola svätá omša na anglickom, ruskom, azerbajdžanskom a latinskom jazyku vrátane priameho prekladu kázne, spevov a čítaní. 🙂 Nebol chaos, bol pokoj a to bolo úchvatné. 🙂

Moja osobná vinôčka bola, že som dva krát vstúpil do slova pápežovi…. Jasné že nechtiac, a nemá to nič spoločné s tým, že by som bol ukecaný, nenechával ľudí dohovoriť, alebo ich pri reči prerušoval. 🙂

Prvý krát bolo, keď som začal hrať Svätý, Svätý kus skôr, lebo latinské texty kňaza som počul slabo a pri pauze som si mylne myslel, že už bol koniec. :))))

Druhý krát bolo, keď na konci otec František po požehnaní, kde po zvolaní (Choďte v mene Božom) boží ľud odpovedá (Bohu vďaka) a ide záverečná pieseň. …a tak som začal hrať “Salam mübarək Məryəm” (čo je naša obľúbená pieseň Zdravas’ Mária po azerbajdžansky) ….ale otec František ešte vstúpil do toho a dodal ešte zopár veľmi dôležitých slov adresovaných osobne nám v Azerbajdžane, čo bolo veľmi milé, radostné a povzbudivé. Bohu vďaka.
Po svätej omši sme mali spoločný obed s otcom Františkom, bolo super, a aj veselo. 🙂 Potom si s každým potriasol pravicu, dali sme si spoločnú fotku, kus pokecali, poďakovali a rozlúčili sa. My – väčšina bratov, teda aspoň ja, sme potom statočne odkväcli (a možno sa to píše “odkvecli”) od únavy, vypätia a radosti.

…ale iba na chvíľu, lebo bolo treba robiť poriadky. 🙂

Pre dona Martina však práca, radosti a námahy pokračovali, pretože ako osobný tlmočník svätého otca bol celý čas po jeho pravici.
Nezaslúžený dar, vďaka za všetko, Bože.
Ps: ešte jedna dobrá novinka, babka keď ma videla v telke aspoň raz nepovedala, že som schudol, ale že som okej. :))))

Save

Save

Leave a Reply


Pro sportovce proteinové tyčinky s bílkovinami